Hotel Vršatec je ideálny východiskový bod pre prechádzky lesom a
cyklistické túry po vyznačených cestách a chodníkoch. Mapy a popisy jednotlivých chodníkov si môžete pozrieť alebo stiahnuť
>tu<
Oblasť Vršatca skrýva množstvo krás, a preto cez túto oblasť vedie viacero značených turistických a náučných chodníkov. V lete sú tieto chodníky vhodné najmä pre turistov a cyklistov, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť s tunajšou faunou a flórou v chránenej krajinnej oblasti, alebo ich jednoducho priťahujú vysoko vystupujúce bralá a výhľady z nich do blízkeho i ďalekého okolia. Niektoré zo značených turistických trás sú vhodné aj pre horských cyklistov. V zime väčšinu týchto trás využívajú lyžiari - bežkári.
Máte možnosť využiť i kúpeľného liečenia v neďalekých kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach. Na Vašu žiadosť sa Hotel Vršatec postará o organizáciu. Privezieme Vás do kúpeľov a po kúre Vás dovezie naspäť do hotela. Alebo jednoducho využiť služieb nášho Wellnes centra
Turistika a cykloturistika
Hotel Vršatec
je ideálnym východiskovým bodom pre náročnejšie aj menej náročné turistické a cyklistické túry po značených cestách a chodníkoch.
Turistické chodníky:
Oblasť Vršatca skrýva množstvo krás, i preto cez túto oblasť vedie viacero značených turistických a náučných chodníkov. V lete sú tieto chodníky vhodné najmä pre turistov, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť s tunajšou faunou a flórou, alebo ich jednoducho priťahujú vysoko vystupujúce bradlá a krásne výhľady z nich. Časť zo značených turistických trás je vhodná aj pre horských cyklistov, v zimných mesiacoch zase pre lyžiarov - bežkárov.
Turistické trasy v okolí Vršatca
Trasa č.1.
Z parkoviska Vršatec od turistického smerovníka po modrej značke priamo na zrúcaninu stredovekého hradu Vršatec. Trasa trvá cca 10 min. Tou istou trasou späť a pokračovať okolo chát smerom na Brezovú. Pri chatách prejsť na zelenú značku a vyjsť tesne pod Biely vrch - pekný pohľad na hrad a do Krivoklátskej doliny.
Trasa č.2.
Trasa chodníka z hradu Vršatec na hrad Lednica, trvanie cca 3 hodiny.
Z parkoviska Vršatec – od turistického smerovníka po modrej značke po asfaltovej ceste úpätím hradného brala na hrad Vršatec. Po návšteve hradu naspäť k turistickému smerovníku na parkovisku (tesne nad parkoviskom vyviera vodný prameň) a odtiaľ po žltej značke cez bývalý čerešňový sad do sedla pod Chmeľovou a potom na Chmeľovú (925 m - nádherné výhľady). Ďalej po žltej značke cez les popod skalné vežičky Babky až do obce Červený Kameň. Následne popri kostole cez most ponad Tovarský potok a z hlavnej cesty na poľnú cestu, vedúcu popod Červenokamenské bralo. Na okraji lesa sa potom napojiť na modrú značku. Značený chodník Vás vedie výbežkami lesa, lúčnatým Červenokamenským sedlom (640 m) a lúkami nad obec Lednica. Úpätím Lednického brala cez starý ovocný sad prídete do Lednice. Cez dedinu, smerom ku kostolu (až za ním vľavo) odtiaľ po ceste k hradu Lednica. Pomerne náročnú trasu možno absolvovať obojsmerne aj po častiach, východiskom môže byť ktorákoľvek z troch obcí. Trasa má dížku 12 km s prevýšením 500 m, poskytuje množstvo krásnych výhľadov, nielen z hradov, ale aj zo sedla pod Chmeľovou, Červenokamenského sedla či z úpätia bradla v Červenom Kameni. Úsek medzi Vršatským Podhradím a Červeným Kameňom možno prejsť aj po modrej značke východným úpätím Vršatských bradiel.
Trasa č.3.
Bolešov (žel. st./241 m.n.m.) – chata Gilianka (265 m.n.m./0,5hod) – horáreň Chrastková (565 m.n.m./2,25hod) – Biely vrch (818 m.n.m./3,25hod) - Vršatec (700 m.n.m./4 hod) – ZELENÁ. Dĺžka 15 km, možnosť absolvovať aj obojsmerne.
Mnohé z trás sú vhodné i pre bicykle
Prístupová trasa do centra Vršatských bradiel prechádza Bolešovskou dolinou. Zo železničnej stanice v Bolešove v nadmorskej výške 241 m n.m. prejdete cez trať a pokračujete na sever, po udržiavanej ceste k objektom JRD. Ďalej okolo chaty Gilianka (265m n.m.) a malej vodnej nádrže do otvorenej Bolešovskej doliny. Sem trasa trvá cca 0,5 hod. Za vetvením sa dolina aj cesta zužuje a na rázcestí za mostíkom pokračujete vpravo v miernom stúpaní. Na ďalšom rázcestí znova vpravo na SV, okolo krmelca v strmšom úseku v závere doliny. Asi v strede tohto úseku 20 metrov od cesty potôčik tečúci po ľavej strane steká po travertínovej skale a vytvára zaujímavý prírodný úkaz. Po príchode ku horárni Chrástková sa udržiavaná cesta končí. Horáreň sa nachádza v nadmorskej výške 565 m n.m. a doba príchodu od začiatku túry je 2,25 hod. Od horárne v miernejšom stúpaní okolo mohutných smrekov. Z lúky pri horárni sú už krásne výhľady na Vršatské bralá a Chmeľovú. Ďalej neudržiavanou lesnou cestou v strmšom stúpaní na sever v bukovom lese. Na rázcestí vpravo na SV a hrebeňovým chodníkom po východnom úbočí Bieleho Vrchu (818m n.m. - výhľady), ďalej už len na asfaltové parkovisko pod prameňom pitnej vody na Vršatci, kde túra končí v nadmorskej výške 700 m n.m.. Celá trasa chodníka je stredne náročná značená zelenou turisticku značkou. Dĺžka je 15 km a výstup trvá cca 4 hodiny.
Trasa č.4.
Pruské (žel. st/252 m.n.m.) - rázcestie pod Kalváriou (397 m.n.m./1,5hod) - sedlo vrchu Chotúč(618 m.n.m./2,5hod) ZELENÁ – potom pokračovať MODROU na Vršatec (700 m.n.m./3,5 hod).
Táto trasa prechádza nenáročným bočným hrebeňom medzi Podhradskou a Červenokamenskou dolinou. Začiatok trasy je na železničnej stanici v Pruskom, odtiaľ cez ráscestie v obci vpravo, na SV povedľa kostola a poľnohospodárskeho učilišťa. Na rázcestí povedľa betónovej ohrady na S a ďalej v miernom stúpaní lesnou cestou v dubovom lese. Keď prejdete cez rázcestie lesných ciest v borovicovom lese, pokračujte až na jeho okraj. Ďalej pozdĺž lesa vedľa ohrady a znova cez les na okraj družstevného lánu (pozor na orientáciu). V nezmenenom smere popod rozvod vysokého napätia cez družstevný lán a odtiaľ na rázcestie poľných ciest pri šiestich smrekoch. Potom po lesnej ceste okrajom lesa vo veľmi miernom stúpaní k turistickému smerovníku na rázcestí pod Kalváriou. Nachádza sa v nadmorskej výške 367 m.n.m. Z neho sa dáte strmšie okrajom lesa a lúk alebo značelým chodníkom po východnom okraji Kalvárie. Pokračujete okrajom Mikušovských skalíc na SZ, cez Veľké a Malé Hradište, so striedaním výstupu a zostupu, na horské lúky. Z nej vrstevnicovou starou cestou, ktorá pred rázcestím lesných ciest vyústi na lesnú cestu. Z rázcestia k smerovníku v sedle Chotuč. Potiaľto je trasa chodníka značená zelenou turistickou značkou. Tu sa napojíte na ďalší turistický chodník po modrej značke vedúci popod Vršatské bralá doľava k turistickému smerovníku na Vršatci. Prevýšenie trasy je 560 m. Je stredne náročná, krajinársky veľmi zaujímavá. Dosiaľ nedocenená turistická trasa prekvapí milovníkov prírodných scenérií. Jej dĺžka je cca 12 km a trvá 3,5 hod.
Trasa č.5.
Lednica (zast. SAD/398 m.n.m.) - Červený Kameň (zast. SAD/361 m.n.m./1,5hod) - sedlo vrchu Chotúč (618 m.n.m./2,25hod) – Vršatec (700 m.n.m./3hod)
Turisticky zaujímavá trasa s prekrásnymi prírodnými scenériami a historickými pamiatkami. Začínate od turistického smerovníka pri kostole v Lednici v miernom výstupe cestou pomedzi domy. Za posledným domom zabočíte vľavo a pokračujemt úpätím Lednického brala cez starý ovocný sad. Ďalej nasleduje výstup po lúkach s peknými výhľadmi až k cípu lesa. Ďalej poľnou vrstevnicovou cestou cez križovatku do listnatého lesa, ním pôjdete lesnou cestou cez potôčik vedľa krmelca. Na rázcestí vľavo a v miernom stúpaní na lúku. Po vrcholovej lúke vľavo smer JV do lúčnatého sedla (výhľady). Lúkou mierne zostupujete vpravo k lesu a po lesnej ceste na juh v strmšom zostupe vedľa zrubovej chaty a okolo prameňa. Ďalší zostup vedie úvozovou cestou povedľa potoka k smerovníku pri zástavke SAD v Červenom Kameni. Mostom cez Tovarský potok ku kostolu a ďalej popri mlynskom náhone. Vystupujete po lesnej ceste vedľa potoka najprv mierne, neskôr strmšie do sedla vrchu Chotuč. Z neho vrstevnicovou poľnou cestou na horný okraj obce Vršatské Podhradie k zástavke SAD. Odtiaľto v miernom stúpaní po asfaltovej ceste popod zrúcaninu hradu Vršatec k turistickej orientácii na Vršatci.
Trasa č.6.
Chodník „Okolo Vršatca“ je peší okruh, obojsmerný, stredne náročný, dlhý 4,5 km.
Čiastočne vedie po značených turistických chodníkoch, má 7 orientačných bodov. Začína i končí vo Vršatci. Po žltej značke cez bývalý čerešňový sad do sedla pod Chmeľovou a potom hore na Chmeľovú (925 m - nádherné výhľady). Ďalej po žltej značke cez les popod skalné vežičky Babky až do obce Červený Kameň. Prejdete popri kostole cez most ponad Tovarský potok a odbočíte z hlavnej cesty na poľnú cestu, vedúcu popod Červenokamenské bralo. Na okraji lesa sa napojíte na modrú značku a späť sa vraciate po nej. Vystupujete po lesnej ceste vedľa potoka najprv mierne, neskôr strmšie do sedla vrchu Chotuč. Z neho vrstevnicovou poľnou cestou na horný okraj obce Vršatské Podhradie k zástavke SAD. Odtiaľto v miernom stúpaní po asfaltovej ceste popod zrúcaninu hradu Vršatec k turistickému smerovníku na Vršatci. Trasu možno absolvovať aj z Červeného Kameňa a kombinovať s rôznymi odbočkami.
Trasa č.7
Turistický chodník „Cez Biely vrch do Krivoklátu“
Chodník „Cez Biely vrch do Krivoklátu“ je peší mierne náročný okruh, v zime je možné použiť bežky obojsmerne. Jeho dĺžka je 7,5 km. Čiastočne vedie po značených turistických chodníkoch (ako celok však nie je značený), má 7 orientačných bodov. Východiskový bod je obec Vršatské Podhradie (650 m.n.m.). Trasu možno absolvovať aj opačným smerom, vychádzajúc z Krivoklátu. Viacero miest na trase ponúkne prekrásne výhľady – hradné bralo, Biely vrch, ľavá časť Krivoklátskej tiesňavy. Lákavý je aj výstup na Drieňovú (626 m.n.m.), strmý zalesnený vrchol nad Krivoklátom, ktorý je vďaka vzácnym drieňovým dubinám budúcou prírodnou rezerváciou. Ak sa rozhodnete rozšíriť si trasu chodníka, je možné ju absolvovať po značených turistických trasách: žltá do Červeného Kameňa, modrá do sedla pod Okršliskom, zelená do Bolešovskej doliny a červená po hlavnom hrebeni Bielych Karpát.
Náučný chodník "Okolo Vršatca - koruny bielych karpát"
HRAD VRŠATEC
Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách - Vršatských bradlách. Patril do skupiny strážnych hradov, ktoré v 13. storocí zabespečovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi jednotlivými častami hradu sú velké prevýšenia. Impozantný výškový rozdiel zaisťoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.
Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte pred vpádom Tatárom. Hrad v 14. storočí vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Postupne vystriedal viacerých majiteľov. V roku 1392 patril Stiborovi zo Stibotíc, neskôr kráľovnej Barbore, kráľovnej Alžbete, ako aj iným šlachtickým rodinám. Na jedno storočie sa ujala hradu aj rodina Slopnajovcov, ktorá sa začala podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na čast dochovaného inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku 1574, kedy bol majiteľom hradu gróf František Jakušic. Podľa tohto zoznamu zbrojné vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného prachu. Na stážnici nad bránou bolo 8 kopijí. Nasleduje siahodlhý inventár nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného zariadenia to boli stojany na sviečky, dverné zámky, povrazy a putá, zásoby potravín pre hradnú posádku. Hrad mal vastnú pekáreň a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koče a jeden hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlčatá. Okrem provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne, drábi a dvaja pivovarníci. Provizór mal štvrtročne 36 zlatých dukátov, zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec poskytoval bezpečnostné útočisko svojím majiteľom a okolitéj šľachte v roku 1663, keď desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na tento hard netrúfali a ani naň nezaútočili. V čase prechodu tureckého vojska sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom. Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehľadali úkryt, ale naopak - hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa podpisoval aj ako "dedičný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Počas rákociovského povstania v roku 1703 sa na Vršatci opät ukrývala pred povstalcami kráľovi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a čakali, kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení Vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa Vršatec stal pevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec Vršatského hradu..
hrad Vršatec
Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou
stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách -
Vršatských bradlách. Patril do skupinz strážnych hradov, ktoré v 13. storocí
zabespecovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický
nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi
jednotlivými castami hradu sú velké prevýšenia.
Impozantný výškový rozdiel zaistoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.
Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte
pred vpádom Tatárom. Hrad v 14. storocí vlastnil Matúš Cák Trenciansky.
Postupne vystriedal viacerých majitelov. V roku 1392 patril Stiborovi zo
Stibotíc, neskôr královnej Barbore, královnej Alžbete, ako aj iným
šlachtickým rodinám. Na jedno storocie sa ujala hradu aj rodina
Slopnajovcoc, ktorá sa zacala podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali
predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na cast dochovaného
inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku +týc, kedy bol
majitelom hradu gróf František Jakušic. Podla tohto zoznamu zbrojné
vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného
prachu. Na stážnici nad bránou bolo á kópijí. Nasleduje siahodlhý inventár
nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného zariadenia to boli stojany na
sviecky, dverné zámky, povrazy aputá, zásoby potrvín pre hradnú posádku.
Hrad mal vastnú pekáren a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli
rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koce a jeden
hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlcatá. Okrem
provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne,
drábi a dvaja pivovarníci. Provizor mal štvrtrocne 36 zlatých dukátov,
zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec
poskytoval bezpecnosé útocisko svjím majitelom a okolitej šlachte v roku
1663, ked desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na
tento hard netrúfali a ani nan nezaútocili. V case prechodu tureckého vojska
sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom.
Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehladali úkryt, ale naopak
- hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa
podpisoval aj ako "dedicný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Pocas
rákociovského povstania v roku 17O3 sa na Vršatci opät ukrývala pred
povstalcami královi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a
čakali, kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení
vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej
bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský
hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby
Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po
zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo
jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa
Vršatec stal poevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec
Vršatského hradu..