---
---
POCASIE
POCASIE
CESTOVANIE
www.ubytovanienaslovensku.cz
Cestovanie a poznavanie
Informácie o zariadení:

Horský hotel VRŠATEC
Vršatské Podhradie 87
018 52 Pruské
 
Mobil: 0903/866 020, 0911/866 020, 0948/866 020
E-mail: ubytovanislovakia@gmail.com
Web: www.ubytovanislovakia.sk
Rekreačná oblasť: Červený kameň
Hory: Biele Karpaty
Lokalita: Horné Považie

Fotogaléria

Fotografia

Poslať e-mail / Rezervácia / Voľný termín / Otázka ku službám


Zvä?ši? mapu
 
Ceny
Minimálna cena od:
€ 20.00 / lôžko 
Ceny v lete
1/1 izba = 27 € / noc
1/2 izba = 40 € / noc
+ prístelka = 14 € / noc

1/2 apartmán (s možnosťou prísteliek) = 80 € / 2 osoby / noc
+ prístelky = 17 € / noc


- možnosť doobjednania stravy:
RAŇAJKY - 2,50 € / deň
POLPENZIA - 9 € / deň
PLNÁ PENZIA - 15 € / deň

 
Ceny v zime
 
- ceny sú platné celoročne
 
Zľavy
- deti do 6 rokov bez nároku na lôžko ZDARMA
- deti od 6 do 15 rokov - 50% zľava z ceny ubytovania

 
 
Stravovanie
- individuálne
- možnosť doobjednania stravy (stravovanie v hotelovej reštaurácii)
 
Služby
informácie parkovisko požičovňa bicyklov reštaurácia satelit sprcha turistická trasa televízor WC záhrada zákaz fajčiť kongresové služby kuchynka salónik tenis wellness sauna
Hovoríme:
anglicky, nemecky
Kapacita vrátane prístelkov: 70 lôžok
Usporiadanie:
1/1 izby,
1/2 izby (s možnosťou prístelky), 1x 1/2 bezbariérová izba
apartmán
 
Vybavenie

Horský hotel VRŠATEC  leží na západe Slovenska, v "srdci Bielych Karpát", ktoré tvoria hranicu s Českou republikou. Iba 10 kilometrov od diaľničného výjazdu sa nachádza Hotel Vršatec, situovaný vo výške 500 m nad morom na úpätí 926 mnm vysokej Chmeľovej. Hotel bol v roku 2005 od základu zrenovovaný so všetkým, čo si dovolenkujúci pri oddychu môže želať. Moderné izby s televíziou a internetovým pripojením, vkusne zariadená reštaurácia s romantickým výhľadom na zrúcaniny hradu Vršatec vytvárajú príjemnú atmosféru.

Samozrejme k dispozícii sú seminárne a organizačné miestnosti.
Veľké zastrešené balkóny a rozsiahla terasa za hotelom nechávajú hosťa vychutnávať si nedotknutú prírodu bez toho, aby spravil krok z hotela. O to, aby chutilo sa stará šéfkuchár, pretože kuchyňa Hotela Vršatec je známa v celom šírom okolí. V ponuke jedálneho lístka sú špeciality domácej i medzinárodnej kuchyne, a hlavne cez víkendy turistami veľmi obľúbené "turistické menu".



UBYTOVANIE

Hotel ponúka hosťom ubytovanie o kapacite 70 lôžok. Izby sú jednolôžkové a dvojlôžkové, k dispozícii je apartmán s kuchynkou a jedna z izieb na prízemí je upravená pre pohyb imobilného hosťa. V apartmáne sa nachádza whirpool - masážna vaňa.

K vybaveniu každej izby patrí:
  • sprcha / WC alebo vaňa / WC
  • telefón
  • pripojenie na internet ( podľa želania )
  • televízia
  • písací stolík
  • budík s rádiom

Hostia tu nájdu presne to, čo od dovolenky očakávajú. V prípade zlého počasia môžete stráviť kľudný deň v hoteli, naskytne sa Vám nejedna možnosť oddychu. Príjemné rohové sedačky, spoločenské miestnosti, ale aj bar pozývajú k posedeniu a uvoľneniu. K dispozícii je aj biliardová a stolnotenisová miestnosť .

Fajčenie je možné len na terase.



STRAVOVANIE

Samozrejmosťou príjemného pobytu v našom hoteli je kvalitná strava a obsluha, ktorú poskytujeme naším hosťom vo vkusne zariadenéj reštaurácií s romantickým výhľadom na zrúcaniny hradu Vršatec, ktorý sa nachádza priamo za oknami našej reštaurácie.

V ponuke jedálneho lístka sú špeciality domácej i medzinárodnej kuchyne, a hlavne cez víkendy turistami veľmi obľúbené "turistické menu" spolu s čerstvou jablkovou štrúdlou so šľahačkou. Kapacita reštaurácie je 50 hostí. Počas slnečných dní je k dispozícií i letná terasa, ktorá je súčasťou reštaurácie.

Hoteloví hostia majú na raňajky k dispozícii výber z raňajkového lístka.
Polpenzia zahŕňa raňajky a večeru z 3 výberových menu (predjedlo, hlavné jedlo).
Plná penzia ponúka dodatočne obed z 3 výberových menu (polievka, hlavné jedlo, dezert).
Pri peknom počasí sa servíruje aj na terase.



KONGRESOVÉ SLUŽBY

Veľká kongresová sála - v tejto sále s kapacitou 150 hostí poskytujeme spoločensko-zábavné služby, ako napríklad svadby, recepcie, semináre, školenia, promócie, atď. Pre akcie s viac hosťami je možne spojiť kongresovú sálu s reštauráciou, ktoré spolu tvoria ucelený priestor pre 200-230 hostí. K dispozícií je i priestranná terasa s možnosťou grilovania, opekania na ohnisku, čapovania piva alebo varenia gulášu.

Malá kongresová sála - - s kapacitou do 40 ľudí je ako stvorená na školenia pri ktorých potrebujete mať súkromie alebo na rodinné oslavy.

Salónik - je ako stvorený na usporiadanie ničím nerušeného obchodného rokovania alebo oslavy rodinného typu. Má kapacitu 25 hostí.

Reštaurácia - je vhodná na usporiadanie menších osláv alebo svadieb do 60-70 ľudí. Naskytá sa z nej výhľad na zrúcaninu hradu Vršatec a je priamo prepojená s terasou a nádvorím. Dá sa spojiť s kongresovou sálou.

Biliardová miestnosť - miestnosť zvyčajne využívaná k hraniu biliardu sa dá prerobiť na malú rokovaciu sálu pre 8 až 10 ľudí s koženými kreslami, kde budete mať svoje súkromie.

Občerstvenie
- počas akcií ho zabezpečujeme podľa požiadaviek zákazníka (bufetové stoly, menu, občerstvenie - studené, teplé misy). V prípade akýchkoľvek otázok ohladne obsadenosti kongresových sál alebo možnosti stravovania nás neváhajte kontaktovať.



WELLNESS

Pre všetkých hostí, ktorí hľadajú uvoľnenie po namáhavom dni, ako aj pre tých, ktorí uprednostňujú aktívny oddych, ponúkame služby nášho WELLNESS CENTRA. Práve tu načerpáte potrebnú energiu a doprajete oddych nielen Vášmu telu, ale aj Vašej mysli.

Fínska sauna má blahodárne účinky na naše zdravie, je výborná ako prevencia proti rôznym chorobám a zvyšuje odolnosť organizmu. Potením sa z tela vyplavujú všetky toxíny a následné ochladzovanie zvyšuje otužovanie. Sauna je vhodná pre tých, ktorí sa chcú o svoje telo starať – nie nadarmo sú ľudia z Fínska najzdravší na svete.
Naša fínska sauna je vyrobená z kvalitného dreva – zo severského smreku. Vo vnútri je nerezová saunová pec, ktorá sa môže polievať vodou. V prípade záujmu môžete do vody v drevenom vedierku nakvapkať zopár kvapiek éterického vonného oleja, ktorý je Vám k dispozícii po požiadaní. Dvere sauny sú presklenné, majú bezpečnostné zatváranie. Po saunovaní odporúčame využiť ochladzovacie sprchy. Fínsku saunu ponúkame ako zmiešanú saunu pre ženy aj mužov. V prípade záujmu môžete využiť saunu ako súkromnú službu za poplatok. Kapacita fínskej sauny je 6-8 osôb.

Perličkový kúpeľ - ide o celotelovú podvodnú masáž pomocou nastaviteľných trysiek, cez ktoré je pod tlakom vháňaná voda na jednotlivé časti tela, počet účastníkov v bazéne je maximálne 4, teplota vody 35-37°C. Kúpeľ zvyšuje prekrvenie dolných končatín, miestny metabolizmus a súčasne aktivuje kožné receptory.

Masáže
- masáž celého tela
- masáž chrbta
- masáž šije
- masáž nôh
- masáž rúk a pliec

V prípade záujmu Vám na objednávku zabezpečíme masáž podľa Vášho výberu, ktorá bude vykonaná profesionálne vyškolenými masérmi. V masážnej miestnosti Vám bude poskytnutá klasická, relaxačná alebo lymfodrenážna masáž, reflexná masáž chodidiel alebo bankovanie. Dĺžka trvania masáže môže byť 30, 45, 60 alebo 90 minút. Cena masáže závisí od druhu a rozsahu masáže. Masáže si treba objednať telefonicky jeden až dva dni vopred. Masážnu miestnosť je možné si prenajať.


VOĽNÝ ČAS

Aj pri zlom počasí je o využitie Vášho voľného času postarané. Veľká fitnes miestnosť so sprchami a oddychovým miestom umožňujú príjemný tréning za každého počasia. K dispozícii je aj telocvičňa a pin-pongový stôl, biliardový stôl, šípky.


Hotel Vršatec ponúka služby vysokej kvality vo všetkých sférach. Tým zabezpečuje oslovenému hosťovi nerušenú dovolenku s mnohými možnosťami športu a oddychu. Spraviť niečo dobré pre svoje telo a ducha.

Tešíme sa na Vašu návštevu!

 
Popis okolia a zaujímavých miest


Hotel Vršatec je ideálny východiskový bod pre prechádzky lesom a cyklistické túry po vyznačených cestách a chodníkoch. Mapy a popisy jednotlivých chodníkov si môžete pozrieť alebo stiahnuť >tu<

Oblasť Vršatca skrýva množstvo krás, a preto cez túto oblasť vedie viacero značených turistických a náučných chodníkov. V lete sú tieto chodníky vhodné najmä pre turistov a cyklistov, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť s tunajšou faunou a flórou v chránenej krajinnej oblasti, alebo ich jednoducho priťahujú vysoko vystupujúce bralá a výhľady z nich do blízkeho i ďalekého okolia. Niektoré zo značených turistických trás sú vhodné aj pre horských cyklistov. V zime väčšinu týchto trás využívajú lyžiari - bežkári.

Máte možnosť využiť i kúpeľného liečenia v neďalekých kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach. Na Vašu žiadosť sa Hotel Vršatec postará o organizáciu. Privezieme Vás do kúpeľov a po kúre Vás dovezie naspäť do hotela. Alebo jednoducho využiť služieb nášho Wellnes centra



Turistika a cykloturistika


Hotel Vršatec je ideálnym východiskovým bodom pre náročnejšie aj menej náročné turistické a cyklistické túry po značených cestách a chodníkoch.

Turistické chodníky:

Oblasť Vršatca skrýva množstvo krás, i preto cez túto oblasť vedie viacero značených turistických a náučných chodníkov. V lete sú tieto chodníky vhodné najmä pre turistov, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť s tunajšou faunou a flórou, alebo ich jednoducho priťahujú vysoko vystupujúce bradlá a krásne výhľady z nich. Časť zo značených turistických trás je vhodná aj pre horských cyklistov, v zimných mesiacoch zase pre lyžiarov - bežkárov.

Turistické trasy v okolí Vršatca

Trasa č.1.

Z parkoviska Vršatec od turistického smerovníka po modrej značke priamo na zrúcaninu stredovekého hradu Vršatec. Trasa trvá cca 10 min. Tou istou trasou späť a pokračovať okolo chát smerom na Brezovú. Pri chatách prejsť na zelenú značku a vyjsť tesne pod Biely vrch - pekný pohľad na hrad a do Krivoklátskej doliny.

Trasa č.2.

Trasa chodníka z hradu Vršatec na hrad Lednica, trvanie cca 3 hodiny.

Z parkoviska Vršatec – od turistického smerovníka po modrej značke po asfaltovej ceste úpätím hradného brala na hrad Vršatec. Po návšteve hradu naspäť k turistickému smerovníku na parkovisku (tesne nad parkoviskom vyviera vodný prameň) a odtiaľ po žltej značke cez bývalý čerešňový sad do sedla pod Chmeľovou a potom na Chmeľovú (925 m - nádherné výhľady). Ďalej po žltej značke cez les popod skalné vežičky Babky až do obce Červený Kameň. Následne popri kostole cez most ponad Tovarský potok a z hlavnej cesty na poľnú cestu, vedúcu popod Červenokamenské bralo. Na okraji lesa sa potom napojiť na modrú značku. Značený chodník Vás vedie výbežkami lesa, lúčnatým Červenokamenským sedlom (640 m) a lúkami nad obec Lednica. Úpätím Lednického brala cez starý ovocný sad prídete do Lednice. Cez dedinu, smerom ku kostolu (až za ním vľavo) odtiaľ po ceste k hradu Lednica. Pomerne náročnú trasu možno absolvovať obojsmerne aj po častiach, východiskom môže byť ktorákoľvek z troch obcí. Trasa má dížku 12 km s prevýšením 500 m, poskytuje množstvo krásnych výhľadov, nielen z hradov, ale aj zo sedla pod Chmeľovou, Červenokamenského sedla či z úpätia bradla v Červenom Kameni. Úsek medzi Vršatským Podhradím a Červeným Kameňom možno prejsť aj po modrej značke východným úpätím Vršatských bradiel.

Trasa č.3.

Bolešov (žel. st./241 m.n.m.) – chata Gilianka (265 m.n.m./0,5hod) – horáreň Chrastková (565 m.n.m./2,25hod) – Biely vrch (818 m.n.m./3,25hod) - Vršatec (700 m.n.m./4 hod) – ZELENÁ. Dĺžka 15 km, možnosť absolvovať aj obojsmerne.

Mnohé z trás sú vhodné i pre bicykle
Prístupová trasa do centra Vršatských bradiel prechádza Bolešovskou dolinou. Zo železničnej stanice v Bolešove v nadmorskej výške 241 m n.m. prejdete cez trať a pokračujete na sever, po udržiavanej ceste k objektom JRD. Ďalej okolo chaty Gilianka (265m n.m.) a malej vodnej nádrže do otvorenej Bolešovskej doliny. Sem trasa trvá cca 0,5 hod. Za vetvením sa dolina aj cesta zužuje a na rázcestí za mostíkom pokračujete vpravo v miernom stúpaní. Na ďalšom rázcestí znova vpravo na SV, okolo krmelca v strmšom úseku v závere doliny. Asi v strede tohto úseku 20 metrov od cesty potôčik tečúci po ľavej strane steká po travertínovej skale a vytvára zaujímavý prírodný úkaz. Po príchode ku horárni Chrástková sa udržiavaná cesta končí. Horáreň sa nachádza v nadmorskej výške 565 m n.m. a doba príchodu od začiatku túry je 2,25 hod. Od horárne v miernejšom stúpaní okolo mohutných smrekov. Z lúky pri horárni sú už krásne výhľady na Vršatské bralá a Chmeľovú. Ďalej neudržiavanou lesnou cestou v strmšom stúpaní na sever v bukovom lese. Na rázcestí vpravo na SV a hrebeňovým chodníkom po východnom úbočí Bieleho Vrchu (818m n.m. - výhľady), ďalej už len na asfaltové parkovisko pod prameňom pitnej vody na Vršatci, kde túra končí v nadmorskej výške 700 m n.m.. Celá trasa chodníka je stredne náročná značená zelenou turisticku značkou. Dĺžka je 15 km a výstup trvá cca 4 hodiny.

Trasa č.4.

Pruské (žel. st/252 m.n.m.) - rázcestie pod Kalváriou (397 m.n.m./1,5hod) - sedlo vrchu Chotúč(618 m.n.m./2,5hod) ZELENÁ – potom pokračovať MODROU na Vršatec (700 m.n.m./3,5 hod).

Táto trasa prechádza nenáročným bočným hrebeňom medzi Podhradskou a Červenokamenskou dolinou. Začiatok trasy je na železničnej stanici v Pruskom, odtiaľ cez ráscestie v obci vpravo, na SV povedľa kostola a poľnohospodárskeho učilišťa. Na rázcestí povedľa betónovej ohrady na S a ďalej v miernom stúpaní lesnou cestou v dubovom lese. Keď prejdete cez rázcestie lesných ciest v borovicovom lese, pokračujte až na jeho okraj. Ďalej pozdĺž lesa vedľa ohrady a znova cez les na okraj družstevného lánu (pozor na orientáciu). V nezmenenom smere popod rozvod vysokého napätia cez družstevný lán a odtiaľ na rázcestie poľných ciest pri šiestich smrekoch. Potom po lesnej ceste okrajom lesa vo veľmi miernom stúpaní k turistickému smerovníku na rázcestí pod Kalváriou. Nachádza sa v nadmorskej výške 367 m.n.m. Z neho sa dáte strmšie okrajom lesa a lúk alebo značelým chodníkom po východnom okraji Kalvárie. Pokračujete okrajom Mikušovských skalíc na SZ, cez Veľké a Malé Hradište, so striedaním výstupu a zostupu, na horské lúky. Z nej vrstevnicovou starou cestou, ktorá pred rázcestím lesných ciest vyústi na lesnú cestu. Z rázcestia k smerovníku v sedle Chotuč. Potiaľto je trasa chodníka značená zelenou turistickou značkou. Tu sa napojíte na ďalší turistický chodník po modrej značke vedúci popod Vršatské bralá doľava k turistickému smerovníku na Vršatci. Prevýšenie trasy je 560 m. Je stredne náročná, krajinársky veľmi zaujímavá. Dosiaľ nedocenená turistická trasa prekvapí milovníkov prírodných scenérií. Jej dĺžka je cca 12 km a trvá 3,5 hod.

Trasa č.5.

Lednica (zast. SAD/398 m.n.m.) - Červený Kameň (zast. SAD/361 m.n.m./1,5hod) - sedlo vrchu Chotúč (618 m.n.m./2,25hod) – Vršatec (700 m.n.m./3hod)

Turisticky zaujímavá trasa s prekrásnymi prírodnými scenériami a historickými pamiatkami. Začínate od turistického smerovníka pri kostole v Lednici v miernom výstupe cestou pomedzi domy. Za posledným domom zabočíte vľavo a pokračujemt úpätím Lednického brala cez starý ovocný sad. Ďalej nasleduje výstup po lúkach s peknými výhľadmi až k cípu lesa. Ďalej poľnou vrstevnicovou cestou cez križovatku do listnatého lesa, ním pôjdete lesnou cestou cez potôčik vedľa krmelca. Na rázcestí vľavo a v miernom stúpaní na lúku. Po vrcholovej lúke vľavo smer JV do lúčnatého sedla (výhľady). Lúkou mierne zostupujete vpravo k lesu a po lesnej ceste na juh v strmšom zostupe vedľa zrubovej chaty a okolo prameňa. Ďalší zostup vedie úvozovou cestou povedľa potoka k smerovníku pri zástavke SAD v Červenom Kameni. Mostom cez Tovarský potok ku kostolu a ďalej popri mlynskom náhone. Vystupujete po lesnej ceste vedľa potoka najprv mierne, neskôr strmšie do sedla vrchu Chotuč. Z neho vrstevnicovou poľnou cestou na horný okraj obce Vršatské Podhradie k zástavke SAD. Odtiaľto v miernom stúpaní po asfaltovej ceste popod zrúcaninu hradu Vršatec k turistickej orientácii na Vršatci.

Trasa č.6.

Chodník „Okolo Vršatca“ je peší okruh, obojsmerný, stredne náročný, dlhý 4,5 km.

Čiastočne vedie po značených turistických chodníkoch, má 7 orientačných bodov. Začína i končí vo Vršatci. Po žltej značke cez bývalý čerešňový sad do sedla pod Chmeľovou a potom hore na Chmeľovú (925 m - nádherné výhľady). Ďalej po žltej značke cez les popod skalné vežičky Babky až do obce Červený Kameň. Prejdete popri kostole cez most ponad Tovarský potok a odbočíte z hlavnej cesty na poľnú cestu, vedúcu popod Červenokamenské bralo. Na okraji lesa sa napojíte na modrú značku a späť sa vraciate po nej. Vystupujete po lesnej ceste vedľa potoka najprv mierne, neskôr strmšie do sedla vrchu Chotuč. Z neho vrstevnicovou poľnou cestou na horný okraj obce Vršatské Podhradie k zástavke SAD. Odtiaľto v miernom stúpaní po asfaltovej ceste popod zrúcaninu hradu Vršatec k turistickému smerovníku na Vršatci. Trasu možno absolvovať aj z Červeného Kameňa a kombinovať s rôznymi odbočkami.

Trasa č.7

Turistický chodník „Cez Biely vrch do Krivoklátu“

Chodník „Cez Biely vrch do Krivoklátu“ je peší mierne náročný okruh, v zime je možné použiť bežky obojsmerne. Jeho dĺžka je 7,5 km. Čiastočne vedie po značených turistických chodníkoch (ako celok však nie je značený), má 7 orientačných bodov. Východiskový bod je obec Vršatské Podhradie (650 m.n.m.). Trasu možno absolvovať aj opačným smerom, vychádzajúc z Krivoklátu. Viacero miest na trase ponúkne prekrásne výhľady – hradné bralo, Biely vrch, ľavá časť Krivoklátskej tiesňavy. Lákavý je aj výstup na Drieňovú (626 m.n.m.), strmý zalesnený vrchol nad Krivoklátom, ktorý je vďaka vzácnym drieňovým dubinám budúcou prírodnou rezerváciou. Ak sa rozhodnete rozšíriť si trasu chodníka, je možné ju absolvovať po značených turistických trasách: žltá do Červeného Kameňa, modrá do sedla pod Okršliskom, zelená do Bolešovskej doliny a červená po hlavnom hrebeni Bielych Karpát.

Náučný chodník "Okolo Vršatca - koruny bielych karpát"

Krivoklátsko Pohľad do krajiny História/PR Vršatské hradné bralo Vstupný panel/ChKO Biele Karpaty Živočíšstvo Neživá príroda Lesy Rastlinstvo PR Červenokamenské bradlo Človek a krajina/Sukcesia

HRAD VRŠATEC

Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách - Vršatských bradlách. Patril do skupiny strážnych hradov, ktoré v 13. storocí zabespečovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi jednotlivými častami hradu sú velké prevýšenia. Impozantný výškový rozdiel zaisťoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.

Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte pred vpádom Tatárom. Hrad v 14. storočí vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Postupne vystriedal viacerých majiteľov. V roku 1392 patril Stiborovi zo Stibotíc, neskôr kráľovnej Barbore, kráľovnej Alžbete, ako aj iným šlachtickým rodinám. Na jedno storočie sa ujala hradu aj rodina Slopnajovcov, ktorá sa začala podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na čast dochovaného inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku 1574, kedy bol majiteľom hradu gróf František Jakušic. Podľa tohto zoznamu zbrojné vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného prachu. Na stážnici nad bránou bolo 8 kopijí. Nasleduje siahodlhý inventár nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného zariadenia to boli stojany na sviečky, dverné zámky, povrazy a putá, zásoby potravín pre hradnú posádku. Hrad mal vastnú pekáreň a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koče a jeden hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlčatá. Okrem provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne, drábi a dvaja pivovarníci. Provizór mal štvrtročne 36 zlatých dukátov, zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec poskytoval bezpečnostné útočisko svojím majiteľom a okolitéj šľachte v roku 1663, keď desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na tento hard netrúfali a ani naň nezaútočili. V čase prechodu tureckého vojska sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom. Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehľadali úkryt, ale naopak - hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa podpisoval aj ako "dedičný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Počas rákociovského povstania v roku 1703 sa na Vršatci opät ukrývala pred povstalcami kráľovi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a čakali, kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení Vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa Vršatec stal pevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec Vršatského hradu..
hrad Vršatec

Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou

stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách -

Vršatských bradlách. Patril do skupinz strážnych hradov, ktoré v 13. storocí

zabespecovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický

nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi

jednotlivými castami hradu sú velké prevýšenia.

Impozantný výškový rozdiel zaistoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.

Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte

pred vpádom Tatárom. Hrad v 14. storocí vlastnil Matúš Cák Trenciansky.

Postupne vystriedal viacerých majitelov. V roku 1392 patril Stiborovi zo

Stibotíc, neskôr královnej Barbore, královnej Alžbete, ako aj iným

šlachtickým rodinám. Na jedno storocie sa ujala hradu aj rodina

Slopnajovcoc, ktorá sa zacala podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali

predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na cast dochovaného

inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku +týc, kedy bol

majitelom hradu gróf František Jakušic. Podla tohto zoznamu zbrojné

vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného

prachu. Na stážnici nad bránou bolo á kópijí. Nasleduje siahodlhý inventár

nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného zariadenia to boli stojany na

sviecky, dverné zámky, povrazy aputá, zásoby potrvín pre hradnú posádku.

Hrad mal vastnú pekáren a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli

rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koce a jeden

hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlcatá. Okrem

provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne,

drábi a dvaja pivovarníci. Provizor mal štvrtrocne 36 zlatých dukátov,

zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec

poskytoval bezpecnosé útocisko svjím majitelom a okolitej šlachte v roku

1663, ked desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na

tento hard netrúfali a ani nan nezaútocili. V case prechodu tureckého vojska

sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom.

Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehladali úkryt, ale naopak

- hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa

podpisoval aj ako "dedicný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Pocas

rákociovského povstania v roku 17O3 sa na Vršatci opät ukrývala pred

povstalcami královi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a

čakali, kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení

vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej

bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský

hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby

Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po

zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo

jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa

Vršatec stal poevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec

Vršatského hradu..
 

 
First / Last minute:
 
Posledná aktualizácia dát: 17.10.2012