Hotel Vršatec je ideálny  východiskový bod pre prechádzky lesom a 
cyklistické túry po vyznačených  cestách a chodníkoch. Mapy a popisy jednotlivých chodníkov si môžete pozrieť alebo stiahnuť 
>tu<
Oblasť Vršatca skrýva množstvo krás, a preto cez túto oblasť vedie  viacero značených turistických a náučných chodníkov. V lete sú tieto  chodníky vhodné najmä pre turistov a cyklistov, ktorí sa chcú bližšie  zoznámiť s tunajšou faunou a flórou v chránenej krajinnej oblasti, alebo  ich jednoducho priťahujú vysoko vystupujúce bralá a výhľady z nich do  blízkeho i ďalekého okolia. Niektoré zo značených turistických trás sú  vhodné aj pre horských cyklistov. V zime väčšinu týchto trás využívajú  lyžiari - bežkári.
Máte možnosť využiť i kúpeľného liečenia v neďalekých kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach. Na Vašu žiadosť sa Hotel Vršatec postará o organizáciu. Privezieme Vás do kúpeľov a po kúre Vás dovezie naspäť do hotela. Alebo jednoducho využiť služieb nášho Wellnes centra
Turistika a cykloturistika			
Hotel Vršatec
 je ideálnym  východiskovým bodom pre  náročnejšie aj menej náročné turistické a cyklistické túry po značených   cestách a chodníkoch.
Turistické chodníky:
Oblasť Vršatca skrýva množstvo krás, i preto cez túto oblasť vedie  viacero značených turistických a náučných chodníkov. V lete sú tieto  chodníky vhodné najmä pre turistov, ktorí sa  chcú bližšie zoznámiť s tunajšou faunou a flórou, alebo ich jednoducho  priťahujú  vysoko vystupujúce bradlá a  krásne výhľady z nich. Časť zo  značených turistických trás je vhodná aj pre horských cyklistov, v  zimných mesiacoch zase pre lyžiarov - bežkárov.
 
 
Turistické trasy v okolí Vršatca
Trasa č.1.
Z parkoviska Vršatec od turistického smerovníka po  modrej značke  priamo na zrúcaninu stredovekého hradu Vršatec. Trasa trvá cca 10 min.  Tou istou trasou späť a pokračovať okolo chát smerom na Brezovú. Pri  chatách prejsť na   zelenú značku a vyjsť tesne pod Biely vrch - pekný  pohľad na hrad a do Krivoklátskej doliny.
Trasa č.2.
Trasa chodníka z hradu Vršatec na hrad Lednica, trvanie cca 3 hodiny.
Z parkoviska Vršatec – od turistického smerovníka po modrej značke   po asfaltovej ceste úpätím hradného brala na hrad Vršatec. Po návšteve  hradu naspäť k turistickému smerovníku na parkovisku (tesne nad  parkoviskom vyviera vodný prameň) a odtiaľ po žltej značke cez bývalý  čerešňový sad do sedla pod Chmeľovou a potom na Chmeľovú  (925 m -  nádherné výhľady). Ďalej po žltej značke cez les popod skalné vežičky  Babky  až do obce Červený Kameň. Následne popri kostole cez most ponad  Tovarský potok a z hlavnej cesty na poľnú cestu, vedúcu popod  Červenokamenské bralo. Na okraji lesa sa potom napojiť na  modrú značku.  Značený chodník Vás vedie výbežkami lesa, lúčnatým Červenokamenským  sedlom (640 m) a lúkami nad obec Lednica. Úpätím Lednického brala cez  starý ovocný sad prídete do Lednice. Cez dedinu, smerom ku kostolu (až  za ním vľavo)  odtiaľ po ceste k hradu Lednica. Pomerne náročnú trasu  možno absolvovať obojsmerne aj po častiach, východiskom môže byť  ktorákoľvek z troch obcí. Trasa má dížku 12 km s prevýšením 500 m,  poskytuje množstvo krásnych výhľadov, nielen z hradov, ale aj zo sedla  pod Chmeľovou, Červenokamenského sedla či  z úpätia bradla v Červenom  Kameni. Úsek medzi Vršatským Podhradím a Červeným Kameňom možno prejsť  aj po modrej značke východným úpätím Vršatských bradiel.
Trasa č.3.
Bolešov (žel. st./241  m.n.m.) – chata Gilianka (265 m.n.m./0,5hod) – horáreň Chrastková (565  m.n.m./2,25hod) – Biely vrch (818  m.n.m./3,25hod) - Vršatec (700  m.n.m./4 hod) – ZELENÁ. Dĺžka 15 km, možnosť absolvovať aj obojsmerne.
Mnohé z trás sú vhodné i pre bicykle
Prístupová trasa do centra Vršatských bradiel prechádza Bolešovskou  dolinou. Zo železničnej stanice v Bolešove v nadmorskej výške 241 m n.m.  prejdete cez trať a pokračujete na sever, po udržiavanej ceste k  objektom JRD. Ďalej okolo chaty Gilianka (265m n.m.) a malej vodnej  nádrže do otvorenej Bolešovskej doliny. Sem trasa trvá cca 0,5 hod. Za  vetvením sa dolina aj cesta zužuje a na rázcestí za mostíkom pokračujete  vpravo v miernom stúpaní. Na ďalšom rázcestí  znova vpravo na SV, okolo  krmelca v strmšom úseku v závere doliny. Asi v strede tohto úseku 20  metrov od cesty potôčik tečúci po ľavej strane steká po travertínovej  skale a vytvára zaujímavý prírodný úkaz. Po príchode ku horárni  Chrástková sa udržiavaná cesta končí. Horáreň sa nachádza v nadmorskej  výške 565 m n.m. a doba príchodu od začiatku túry je 2,25 hod.  Od  horárne v miernejšom stúpaní okolo mohutných smrekov. Z lúky pri horárni  sú už krásne výhľady na Vršatské bralá a Chmeľovú. Ďalej  neudržiavanou  lesnou cestou v strmšom stúpaní na sever v bukovom lese. Na rázcestí  vpravo na SV  a  hrebeňovým chodníkom po východnom úbočí Bieleho Vrchu  (818m n.m. - výhľady), ďalej už len na asfaltové parkovisko pod prameňom  pitnej vody na Vršatci, kde túra končí v nadmorskej výške 700 m n.m..  Celá trasa chodníka je stredne náročná značená zelenou turisticku  značkou. Dĺžka je 15 km a výstup trvá cca 4 hodiny.
 Trasa č.4.
Pruské (žel. st/252 m.n.m.) - rázcestie pod Kalváriou  (397 m.n.m./1,5hod) - sedlo vrchu Chotúč(618 m.n.m./2,5hod) ZELENÁ –  potom pokračovať MODROU na Vršatec (700 m.n.m./3,5 hod).
Táto trasa prechádza nenáročným bočným hrebeňom medzi Podhradskou a  Červenokamenskou dolinou. Začiatok trasy je  na železničnej stanici v  Pruskom,  odtiaľ cez ráscestie v obci vpravo, na SV povedľa kostola a  poľnohospodárskeho učilišťa. Na rázcestí  povedľa betónovej ohrady na S a  ďalej v miernom stúpaní lesnou cestou v dubovom lese. Keď prejdete cez  rázcestie lesných ciest v borovicovom lese, pokračujte až na jeho okraj.  Ďalej pozdĺž lesa vedľa ohrady  a znova cez les na okraj družstevného  lánu (pozor na orientáciu). V nezmenenom smere popod rozvod vysokého  napätia cez družstevný lán a odtiaľ na rázcestie poľných ciest pri  šiestich smrekoch. Potom po lesnej ceste okrajom lesa vo veľmi miernom  stúpaní k turistickému smerovníku na rázcestí pod Kalváriou. Nachádza sa  v nadmorskej výške 367 m.n.m. Z neho sa dáte strmšie okrajom lesa a lúk  alebo značelým chodníkom po  východnom  okraji  Kalvárie. Pokračujete   okrajom  Mikušovských skalíc na SZ, cez Veľké a Malé Hradište, so  striedaním výstupu a zostupu, na horské lúky. Z nej vrstevnicovou starou  cestou, ktorá pred rázcestím lesných ciest vyústi na lesnú cestu. Z  rázcestia  k smerovníku v sedle Chotuč. Potiaľto je trasa chodníka  značená zelenou turistickou značkou. Tu sa  napojíte na ďalší turistický  chodník po modrej značke  vedúci popod Vršatské bralá doľava k  turistickému smerovníku na Vršatci.  Prevýšenie trasy je 560 m. Je  stredne náročná, krajinársky veľmi zaujímavá. Dosiaľ nedocenená  turistická trasa prekvapí milovníkov prírodných scenérií. Jej dĺžka je  cca 12 km a trvá 3,5 hod.
Trasa č.5. 
Lednica (zast. SAD/398 m.n.m.) - Červený Kameň (zast.  SAD/361 m.n.m./1,5hod) - sedlo vrchu Chotúč (618 m.n.m./2,25hod) –  Vršatec (700 m.n.m./3hod) 
Turisticky zaujímavá trasa s prekrásnymi prírodnými scenériami a  historickými pamiatkami. Začínate od turistického smerovníka pri kostole  v Lednici v miernom výstupe cestou pomedzi domy. Za posledným domom  zabočíte vľavo a pokračujemt úpätím Lednického brala cez starý ovocný  sad. Ďalej nasleduje výstup po lúkach s peknými výhľadmi až  k cípu  lesa. Ďalej poľnou vrstevnicovou cestou cez križovatku do listnatého  lesa, ním pôjdete lesnou cestou cez potôčik vedľa krmelca. Na rázcestí   vľavo a v miernom stúpaní na lúku. Po vrcholovej lúke  vľavo smer  JV   do lúčnatého sedla (výhľady). Lúkou mierne zostupujete vpravo k lesu a  po lesnej ceste  na juh v strmšom zostupe vedľa zrubovej chaty a okolo  prameňa. Ďalší zostup vedie úvozovou cestou povedľa potoka k smerovníku  pri zástavke SAD v Červenom Kameni. Mostom cez Tovarský potok ku kostolu  a ďalej popri mlynskom náhone. Vystupujete po lesnej ceste vedľa potoka  najprv mierne, neskôr strmšie do sedla vrchu Chotuč. Z neho  vrstevnicovou poľnou cestou na horný okraj obce Vršatské Podhradie k  zástavke SAD. Odtiaľto v miernom stúpaní po asfaltovej ceste popod  zrúcaninu hradu Vršatec k turistickej orientácii na Vršatci.
Trasa č.6.
Chodník „Okolo Vršatca“ je peší okruh, obojsmerný, stredne náročný, dlhý 4,5 km.
Čiastočne vedie po značených turistických chodníkoch, má 7  orientačných bodov. Začína i končí vo Vršatci. Po žltej značke cez  bývalý čerešňový sad do sedla pod Chmeľovou a potom hore na Chmeľovú  (925 m - nádherné výhľady). Ďalej po žltej značke cez les popod skalné  vežičky Babky až do obce Červený Kameň. Prejdete popri kostole cez most  ponad Tovarský potok a odbočíte z hlavnej cesty na poľnú cestu, vedúcu  popod Červenokamenské bralo. Na okraji lesa sa napojíte na modrú značku a  späť sa vraciate po nej. Vystupujete po lesnej ceste vedľa potoka  najprv mierne, neskôr strmšie do sedla vrchu Chotuč. Z neho  vrstevnicovou poľnou cestou na horný okraj obce Vršatské Podhradie k  zástavke SAD. Odtiaľto v miernom stúpaní po asfaltovej ceste popod  zrúcaninu hradu Vršatec k turistickému  smerovníku na Vršatci. Trasu  možno absolvovať aj z Červeného Kameňa a kombinovať s rôznymi odbočkami.
Trasa č.7 
Turistický chodník „Cez Biely vrch do Krivoklátu“
Chodník „Cez Biely vrch do Krivoklátu“ je peší mierne náročný okruh, v  zime je možné použiť bežky obojsmerne. Jeho dĺžka je 7,5 km. Čiastočne  vedie po značených turistických chodníkoch (ako celok však nie je  značený), má 7 orientačných bodov. Východiskový bod je obec Vršatské  Podhradie (650 m.n.m.). Trasu možno absolvovať aj opačným smerom,  vychádzajúc z Krivoklátu. Viacero miest na trase ponúkne prekrásne  výhľady – hradné bralo, Biely vrch, ľavá časť Krivoklátskej tiesňavy.  Lákavý je aj výstup na Drieňovú (626 m.n.m.), strmý zalesnený vrchol nad  Krivoklátom, ktorý je vďaka vzácnym drieňovým dubinám  budúcou  prírodnou rezerváciou. Ak sa rozhodnete rozšíriť si trasu chodníka, je  možné ju absolvovať po značených turistických trasách: žltá do Červeného  Kameňa, modrá do sedla pod Okršliskom, zelená do Bolešovskej doliny a  červená po hlavnom hrebeni Bielych Karpát.
Náučný chodník "Okolo Vršatca - koruny bielych karpát"
 
HRAD VRŠATEC
 Hrad  Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou  stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách -  Vršatských bradlách. Patril do skupiny strážnych hradov, ktoré v 13.  storocí zabespečovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je  charakteristický nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale  aj tým, že medzi jednotlivými častami hradu sú velké prevýšenia.  Impozantný výškový rozdiel zaisťoval hradnému komplexu prirodzenú  ochranu. 
Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako  jednoduchý objekt, vybudovaný ešte pred vpádom Tatárom. Hrad v 14.  storočí vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Postupne vystriedal viacerých  majiteľov. V roku 1392 patril Stiborovi zo Stibotíc, neskôr kráľovnej  Barbore, kráľovnej Alžbete, ako aj iným šlachtickým rodinám. Na jedno  storočie sa ujala hradu aj rodina Slopnajovcov, ktorá sa začala  podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali predstavu, ako sa vtedy na  hrade žilo, pozrime sa na čast dochovaného inventáru a výkazy o platoch  panského služobníctva z roku 1574, kedy bol majiteľom hradu gróf  František Jakušic. Podľa tohto zoznamu zbrojné vybavenie hradu  pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného prachu. Na  stážnici nad bránou bolo 8 kopijí. Nasleduje siahodlhý inventár  nábytku  a kuchynského riadu. Z ostatného  zariadenia to boli stojany na  sviečky, dverné zámky, povrazy a putá, zásoby potravín pre hradnú  posádku. Hrad mal vastnú pekáreň a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí  hradu boli rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské  koče a jeden hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve  vlčatá. Okrem provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri  dolnéj bráne, drábi a dvaja pivovarníci. Provizór  mal štvrtročne 36 zlatých dukátov, zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a  drábi po troch zlatých. Vršatec poskytoval bezpečnostné útočisko svojím  majiteľom a okolitéj šľachte v roku 1663, keď desattisícové turecké  vojsko prepadlo Považie. Turci si však na tento hard netrúfali a ani naň  nezaútočili. V čase prechodu tureckého vojska sa na Vršatci ukrýval aj  palatín František Vešeléni so svojím sprievodom. Pri povstaní Imricha  Thökölyho tu však povstalci nehľadali úkryt, ale naopak - hrad  podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa podpisoval  aj ako "dedičný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Počas rákociovského  povstania v roku 1703 sa na Vršatci opät ukrývala pred povstalcami  kráľovi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a čakali,  kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení Vršatca  sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej  bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský  hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné  zásoby Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a  po zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo,  podmínovalo jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak  možnosť, aby sa Vršatec stal pevnosťou v rukách povstalcov a to bol  vlastne koniec Vršatského hradu..
hrad Vršatec
Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou 
stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách - 
Vršatských bradlách. Patril do skupinz strážnych hradov, ktoré v 13. storocí 
zabespecovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický 
nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi 
jednotlivými castami hradu sú velké prevýšenia.
Impozantný výškový rozdiel zaistoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu. 
Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte 
pred vpádom Tatárom. Hrad v 14. storocí vlastnil Matúš Cák Trenciansky. 
Postupne vystriedal viacerých majitelov. V roku 1392 patril Stiborovi zo 
Stibotíc, neskôr královnej Barbore, královnej Alžbete, ako aj iným 
šlachtickým rodinám. Na jedno storocie sa ujala hradu aj rodina 
Slopnajovcoc, ktorá sa zacala podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali 
predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na cast dochovaného 
inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku +týc, kedy bol 
majitelom hradu gróf František Jakušic. Podla tohto zoznamu zbrojné 
vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného 
prachu. Na stážnici nad bránou bolo á kópijí. Nasleduje siahodlhý inventár  
nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného  zariadenia to boli stojany na 
sviecky, dverné zámky, povrazy aputá, zásoby potrvín pre hradnú posádku. 
Hrad mal vastnú pekáren a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli 
rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koce a jeden 
hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlcatá. Okrem 
provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne, 
drábi a dvaja pivovarníci. Provizor mal štvrtrocne 36 zlatých dukátov, 
zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec 
poskytoval bezpecnosé útocisko svjím majitelom a okolitej šlachte v roku 
1663, ked desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na 
tento hard netrúfali a ani nan nezaútocili. V case prechodu tureckého vojska 
sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom. 
Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehladali úkryt, ale naopak 
- hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa 
podpisoval aj ako "dedicný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Pocas 
rákociovského povstania v roku 17O3 sa na Vršatci opät ukrývala pred 
povstalcami královi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a 
čakali, kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení 
vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej 
bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský 
hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby 
Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po 
zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo 
jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa 
Vršatec stal poevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec 
Vršatského hradu..