sa nachádza na južných výbežkoch Pohronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 170 metrov nad morom. Najvyššia nadmorská výška je 288 m n.m a najnižšia je 161 m n.m. Patrí do Novozámockého okresu a do Nitrianskeho kraja. Leží na železničnej trati medzi Levicami a Šuranmi. Susedí s obcami Trávnica, Radava, Pozba, Veľké Lovce.
Belek
Na území obce je archeologicky dokumentované odkryté eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou. / Eneolit - obdobie neskorej doby kamennej, asi 4000 - 2000 r. pred Kr./. Z rímskej doby bolo odkryté rímsko-barbarské sídlisko.
Prvá písomná zmienka o obci Belek pochádza z roku 1075 s názvom Bilegi, kedy ju kráľ Gejza daroval /spolu s inými/ opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktoré bolo centrom katolicizmu v Pohroní. Roku 1786 cisár Jozef II. rozpustil rád paulínov a Belek sa stal majetkom Uhorskej náboženskej základiny. Kostol v Beleku začali stavať v roku 1905 a vysvätili ho 15. augusta 1906. Na slávnosť vysvätenia sa tradične konajú hody.
Svätuša /Senča/
Prvé stopy osídlenia na územi obce Podhájska siahajú až do mladšej doby kamennej /neolit/, z obdobia asi 5000 rokov pred Kr. Našiel sa hrob tzv. Potiskovej kultúry, nálezy sú aj z neolitického sídliska s kanelovanou keramikou, zo staršej doby bronzovej kostrový hrob a sídlisko zo staršej doby železnej. Prvá pisomná zmienka o obci Podhájska pochádza z roku 1156 s názvom Scentusa, v ktorej sa už spomína i existencia fary. Prípravné práce na stavbu kostola v obci Podhájska sa začali v roku 1903 a 11. septembra 1904 bola slávnostná posviacka kostola. V tento deň sa konajú už tradične hody.
Termálne kúpalisko Podhájska
Termálne kúpalisko Podhájska s jedinečnou liečivou geotermálnou vodou, ktorá je svojim minerálnym zložením podobná Mŕtvemu moru a priaznivo pôsobí na rôzne ochorenia. V areáli kúpaliska sú poskytované i ďaľšie služby ako masáže, elektroliečba, sauna. Komplex dopĺňa zeleň so sochami, ktoré vznikli v areáli na pravidelných sochárskych sympóziách.