UbytovaniSlovakia

Nová Baňa
Bývalé slobodné kráľovské mesto má zaujimavú históriu, ktorú charakterizuje zápas ťažiarov o získanie drahých kovov z okolitých vrcholov v znamení baníckeho hesla: Spe Et Panientia - Nádejov a trpezlivosťou. Nie veľmi výhodná geografická poloha a blízkosť slovensko-tureckého pohraničia spôsobili úpadok baníctva a stagnáciu hospodárskeho života. Až do začiatku 20. stor. tu prevládala remeselná a domácka výroba, uhliarstvo, drevorubačstvo a poľnohospodárstvo. Až po vybudovaní sklárne sa začína etapa priemyselnného rozvoja, ktorá podnietila vznik a rozvoj robotníckeho hnutia. Skutočný rast priemyselnej výroby nastal až po oslobodení.

OKOLIE

Brehy
- ležia na západných svahoch Štiavnických vrchov, v nadmorskej výške 248 m, na ľavom brehu Hrona. Najvyššou výškou z okolitých vrchov dosahuje Chlm (726 m n. m.). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1283. Patrila zemanom, ale v r. 1393 ju kráľ daroval špitálu sv. Alžbety v Novej Bani. Obyvatelia ťažili zlato a striebro, živili sa aj ako roľníci, uhliari, drevorubači, ... Tradičným remeslom bolo hrnčiarstvo, ktoré je tu živé i dodnes.

Hronský Beňadik
Obec je známa tým, že sa tam nachádza Benediktínsky kláštor. Kláštor na nevysokom skalnom ostrohu sa natrvalo vpísal do obrazu obce i širšieho krajinného rámca tzv. Slovenskej brány. Jeho stavebnou dominantnou je veľkolepý gotický chrám obklopený budovami nesúcimi výrazné znaky fortifikačného staviteľstva. Stavebná genéza celého kláštorného komplexu má viacero etáp. Chrámový organ z roku 1714 patrí k najvzácnejším na Slovensku. Architektonický výraz objektu je v súčasnosti poznamenaný rekonštrukciou a metódami pamiatkovej obnovy konca 19. storočia, predovšetkým jeho gotizujúcimi úpravami. Krušný osud pamiatky postupne premodelovával celok rôznych umeleckých kvalít. Medzi nimi vyniká predovšetkým ušľachtilá architektúra kláštorného chrámu. Dnes je kostol a kláštor druhá najvýznamnejšia gotická stavba na Slovensku, právom nazývaná PERLA POHRONIA.

Vyhne
Stará, banícka, pivovarnícka,železiarska, strojárska a významná kúpeľná obec Vyhne leží na strednom Pohroní, pod severnými svahmi severozápadnej časti Hodrušskej hornatiny Štiavnických vrchov, v úzkej doline ústiacej do doliny Hron. Obec sa rozprestiera pod stredom Vyhnianskej doliny a je vzdialená 18 km od Žiaru nad Hronom, 12 km od Banskej Štiavnice a 11 km od Žarnovice. Napriek významu baníctva, železiarstva a pivovarníctva, Vyhne najviac preslávila železitá termálna voda a liečebné kúpele. Vznik kúpeľov vo Vyhniach je spojený s ťažbou železnej rudy. Podľa ústneho podania, keď baníci začali raziť štôlňu na úbočí obrátenom na juh, sotvaže vyhĺbili sto krokov, dostali sa k prameňu vody nieže teplej, lež priam horúcej. Doba vzniku kúpeľov sa nedá presne určiť. Arnold Ipolyi spomína, že už v 13. storočí sa kúpele spomínajú pod menom „Szénasi hévvíz - Bzenická teplá voda“, že obsahuje železo a pramení vo vyhnianskych baniach.

Vodný raj VYHNE
- ponúka v letnej sezóne, ktorá vďaka jedinečnej termálnej vode trvá od mája do septembra, moderné nerezové bazény s kríštaľovočistou vodou, vodné atrakcie pre všetkých, skvelý detský bazén a detské ihrisko pre najmenších, unikátnu relaxačnú lesnú zónu s oddychovovými zónami, tenisové a volejbalové kurty a samozrejme skvelé služby. Prameň prírodnej termálnej vody vo Vyhniach s teplotou 36,5 °C má vysoký obsah železa a rôznych iných minerálov. Vodný raj Vyhne poskytuje svoje služby celoročne.

V hlavnej letnej sezóne, ktorá trvá od mája do septembra, sú v prevádzke nasledovné bazény:
Viacúčelový bazén - členený na neplaveckú (oddychovú - relaxačnú), dve plavecké časti a potápačskú záhradu. Obidve časti, t. j. neplavecká i plavecká majú rovnakú teplotu 29 – 30 ºC
Neplavecký oddychový (relaxačný) bazén s vodnými atrakciami má teplotu od 30 – do 32 ºC.
Neplavecký – dojazdový tobogánový bazén má teplotu od 29 do 30 ºC.
Detský bazén do 6 rokov má teplotu vody od 29 do 30 ºC.
V mimosezóne, ktorá trvá od septembra do mája, je v prevádzke vnútorný výplavový bazén s perličkami a jacuzzi, s celoročným výplavom do exteriéru Výplavový bazén je celoročný, s vodnými atrakciami – hydromasážne lavice, tzv. perličky, protiprúd a jacuzzi. Teplota vody je 36 ºC.

TURISTICKÉ ZAUJÍMAVOSTI

Náučný chodník
Náučný chodník Vojšín Vás prevedie časťou pohoria Pohronský Inovec medzi Starou Hutou a obcou Malá Lehota. Trasa je dlhá 12,58 km a prekonáva výškový rozdiel 371,9 m. Najnižší bod - Stará Huta (447 m n.m.) Najvyšším bodom je vrch Vojšín (818,9 m n.m.). Trasu chodníka je možné absolvovať pokojnou chôdzou za cca 4 hod.
Po pravej strane trasy sa za dolinou rieky Hron ťahá hrebeň chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, po ľavej stane je možné pozorovať chránenú krajinnú oblasť Ponitrie.
Hrebeň od Sedlovej skaly po Andezitové kamenné more je zároveň rozvodnicou dvoch povodí - Hrona a Váhu, do ktorého sa cez reku Nitru vlieva riečka Žitava, prameniaca vo Veľkej Lehote.

Národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád. Nachádza sa na bezmennom potoku asi 300 m severne od osady Stará Huta (časť Novej Bane). Výška terénneho stupňa prekonávaného vodou je 5 m. Od vodopádu smerom k Jašekovej skale sa ťahá stena s výškou okolo 10 m.

Hrad Hrušov - organizujú sa sem rôzne cyklotúry.

Chránené stromy v regióne predstavujú nielen dominantné krajinotvorné prvky či dendrologické zaujímavosti, ale sú aj živými pamätníkmi významných historických udalostí.
Takou je aj lipa veľkolistá, rastúca pri farskom kostole v Novej Bani. Zasadili ju v r. 1726 pri príležitosti opravy kostola, vypáleného tureckým vojskom. Počas svojich 277 rokov veku dosiahla obvod kmeňa neuveriteľných 584 cm a výšku 25 metrov.
V regióne je morfologicky výnimočný 85-ročný sekvojovec rastúci v Novej Bani, v časti Hrádza. Má výšku 23 metrov a obvod kmeňa 477 cm. Najvyšší jedinec (34 m) rastie v parku pri pútnickej kaplnke Kohútovo.

PAMIATKY

Radnica, kultúrna pamiatka, pôvodne kráľovský dom. Sídlil tu banský gróf, ktorému ťažiari odovzdávali drahé kovy na skúšku rýdzosti. Dnes tu sídli múzeum.
Farský kostol narodenia Panny Márie, kultúrna pamiatka - rímskokatolícky, pôvodne gotický kostol bol postavený v 2. polovici 14. storočia.
Gotický kostol sv. Alžbety, nazývaný aj špitálsky, kultúrna pamiatka - jednoloďová stavba, zaklenutá krížovou rebrovou klenbou - je jednou z najstarších architektonických pamiatok mesta.
Trojičný stĺp, kultúrna pamiatka, bol postavený pred budovou radnice v rokoch 1843-1846. Neskoroklasicistické súsošie sv. Trojice od Jozefa Neuschla-Faragó spočíva na stĺpe z novobanského ryolitu v tvare vysokého hranola, členeného náročnými stĺpmi. V nikách po stranách sa nachádzajú sochy Panny Márie, sv. Štefana, sv. Heleny a sv. Ladislava.

Kalvária a kostol sv. Kríža boli postavené po r. 1820 na kopci na západnom okraji mesta. Pred nástupom na krížovú cestu so 14 murovanými kaplnkami stojí jednoduchá obdĺžniková kaplnka Trpiaceho Krista. Interiér zdobí obraz rozlúčky Krista s matkou. Na ňu nadväzuje rad zastavení. V r. 1825 bol na Kalvárii postavený kostol sv. Kríža - klasicistická jednoloďová stavba s vežou vstavanou do štítového priečelia. Procesie na Kalváriu sa podľa tradície konajú dodnes - v stredu pred Zeleným štvrtkom a v nedeľu po 20. auguste na výročie posviacky.
Banská štôlňa Trojkráľová
Trojkráľová štôlňa patrila z hľadiska historickej ťažby zlata v Novej Bani nepochybne medzi najbohatšie.